Chránené územia prírody Slovenskej republiky

Základným legislatívnym dokumentom ochrany prírody a krajiny Slovenskej republiky , je zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 543/2003 Z. z. z 25. júna 2002. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len "zákon").

Tento zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom dlhodobo zabezpečiť zachovanie prírodnej rovnováhy a ochranu rozmanitosti podmienok a foriem života, prírodných hodnôt a krás a utvárať podmienky na trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov a na poskytovanie ekosystémových služieb, berúc do úvahy hospodárske, sociálne a kultúrne potreby, ako aj regionálne a miestne pomery.

Jedným zo spôsobov dosiahnutia tohto cieľa je územná ochrana prírody a krajiny. Ňou sa podľa zákona rozumie ochrana prírody a krajiny na území Slovenskej republiky alebo jeho časti. Pre územnú ochranu sa ustanovuje päť stupňov ochrany. Rozsah obmedzení sa so zvyšujúcim stupňom ochrany zväčšuje. Na území, kde sa prekrývajú viaceré chránené územia s rôznymi stupňami ochrany (napríklad národný park a zároveň prírodná rezervácia), vždy platí najvyšší z nich.

Na území Slovenskej republiky platí prvý stupeň ochrany , ak tento zákon alebo všeobecne záväzný právny predpis vydaný na jeho základe neustanovuje inak. V prvom stupni ochrany sa uplatňujú ustanovenia o všeobecnej ochrane prírody a krajiny podľa zákona. Tomuto stupňu ochrany sa teda neposkytuje územná ochrana podľa § 17 až 31 zákona. Čiže je to územie mimo osobitne vyhlásených chránených území, s výnimkou chránených vtáčích území, jaskýň a vodopádov a ich ochranných pásiem a obecných chránených území. V týchto kategóriách totiž neplatia stupne ochrany, ale podmienky, stanovené v ich vyhlasovacích predpisoch.

Za chránené územia (CHÚ) možno vyhlásiť lokality, na ktorých sa nachádzajú biotopy európskeho významu, biotopy národného významu, biotopy druhov európskeho významu, biotopy druhov národného významu a biotopy vtákov vrátane sťahovavých druhov (na ktorých ochranu sa vyhlasujú chránené územia), významné krajinné prvky alebo prírodné výtvory.

Národná sústava chránených území

Národné parky a chránené krajinné oblasti sa označujú ako veľkoplošné chránené územia (VCHÚ). Chránené areály, prírodné rezervácie, národné prírodné rezervácie, prírodné pamiatky, národné prírodné pamiatky, prírodné parky a chránené krajinné prvky sa označujú ako maloplošné chránené územia (MCHÚ). Všetky tieto chránené územia tvoria národnú sústavu chránených území, rozdelenú do nasledovných kategórií:

Chránená krajinná oblasť (CHKO)

je rozsiahlejšie územie, spravidla s výmerou nad 1 000 ha, s rozptýlenými ekosystémami, významnými pre zachovanie biologickej rozmanitosti a ekologickej stability, s charakteristickým vzhľadom krajiny alebo so špecifickými formami historického osídlenia. Vyhlásiť ho môže Vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) nariadením a na jej území, platí druhý stupeň ochrany, ak v zákone nie je ustanovené inak (napríklad vyhlásením zonácie alebo MCHÚ na území CHKO). K 31. 12. 2020 je vyhlásených 14 CHKO.

Národný park (NP)

je rozsiahlejšie územie, spravidla s výmerou nad 10 000 ha, prevažne s ekosystémami podstatne nezmenenými ľudskou činnosťou alebo v jedinečnej a prirodzenej krajinnej štruktúre, tvoriace najvýznamnejšie prírodné dedičstvo, v ktorom je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti. Vyhlásiť ho môže vláda nariadením a na jeho území platí tretí stupeň ochrany, ak nie je v zákone ustanovené inak. K 31. 12. 2020 je vyhlásených 9 NP.

Prírodný park

je rozsiahlejšie územie, spravidla s výmerou nad 500 ha, prevažne s ekosystémami pozmenenými ľudskou činnosťou, ktoré tvoria biocentrá nadregionálneho významu alebo ktoré sú dôležité pre zabezpečenie priaznivého stavu biotopov európskeho významu, biotopov národného významu, biotopov druhov európskeho významu alebo biotopov druhov národného významu. Vyhlásiť ho môže vláda a na jeho území platí druhý alebo tretí stupeň ochrany, ak nie je v zákone ustanovené inak. V tejto novej kategórii (od roku 2020) nebolo zatiaľ vyhlásené žiadne chránené územie.

Chránený areál (CHA)

je lokalitu, spravidla s výmerou do 500 ha, na ktorej sú biotopy európskeho významu alebo biotopy národného významu alebo ktorá je biotopom druhu európskeho významu alebo biotopom druhu národného významu a kde priaznivý stav týchto biotopov záleží na obhospodarovaní človekom. Vyhlásiť ho môže vláda nariadením a na jeho území platí druhý, tretí, štvrtý alebo piaty stupeň ochrany. K 31. 12. 2020 je vyhlásených 181 CHA.

Prírodná rezervácia (PR)

je lokalita, spravidla s výmerou do 1 000 ha, ktorá predstavuje pôvodné alebo ľudskou činnosťou málo pozmenené biotopy európskeho alebo biotopy národného významu alebo biotopy druhov európskeho alebo biotopy národného významu. Vyhlásiť ju môže vláda nariadením a na jej území platí štvrtý alebo piaty stupeň ochrany. Prírodnú rezerváciu, spravidla predstavujúcu nadregionálne biocentrum ako súčasť najvýznamnejšieho prírodného dedičstva štátu, môže vláda nariadením vyhlásiť za národnú prírodnú rezerváciu (NPR). K 31. 12. 2020 je vyhlásených 376 PR (vrátane 3 súkromných a 202 NPR.

Prírodná pamiatka (PP)

je bodový, líniový alebo iný maloplošný ekosystém, jeho zložky alebo prvky, spravidla s výmerou do 50 ha, ktoré majú vedecký, kultúrny, ekologický, estetický alebo krajinotvorný význam. Vyhlásiť ju môže vláda nariadením a na jej území platí štvrtý alebo piaty stupeň ochrany. Jedinečnú prírodnú pamiatku, ktorá predstavuje súčasť najvýznamnejšieho prírodného dedičstva štátu, môže vláda nariadením vyhlásiť za národnú prírodnú pamiatku (NPP). K 31. 12. 2020 je vyhlásených 269 PP a 60 NPP.

Chránený krajinný prvok (CHKP)

je významný krajinný prvok, ktorý plní funkciu biocentra, biokoridoru alebo interakčného prvku najmä miestneho alebo regionálneho významu. Môže ho vyhlásiť vláda nariadením a na jeho území platí druhý, tretí, štvrtý alebo piaty stupeň ochrany. K 31. 12. 2020 je vyhlásený 1 CHKP.

Obecné chránené územie (ObCHÚ)

je lokalita, spravidla s výmerou do 100 ha, s kultúrnym, vedeckým, ekologickým, estetickým alebo krajinotvorným významom. Môže ho vyhlásiť obec všeobecne záväzným nariadením, v ktorom sú uvedené podmienky jeho ochrany. K 31. 12. 2020 je vyhlásených cca 10 ObCHÚ,

Ochranné pásma chránených území

Ak to vyžaduje záujem ochrany národného parku, chráneného areálu, prírodnej rezervácie, národnej prírodnej rezervácie, prírodnej pamiatky alebo národnej prírodnej pamiatky možno vyhlásiť ich ochranné pásmo, a to spôsobom, akým sa podľa zákona vyhlasuje príslušné chránené územie. Na území ochranného pásma chráneného územia s tretím stupňom ochrany platí druhý stupeň ochrany, na území ochranného pásma chráneného územia so štvrtým stupňom ochrany platí tretí stupeň ochrany a na území ochranného pásma chráneného územia s piatym stupňom ochrany platí štvrtý stupeň ochrany.

Ak ochranné pásmo prírodnej rezervácie alebo ochranné pásmo národnej prírodnej rezervácie nebolo osobitne vyhlásené, je ním územie do vzdialenosti 100 m smerom von od jej hranice a platí v ňom tretí stupeň ochrany. Ak ochranné pásmo prírodnej pamiatky alebo ochranné pásmo národnej prírodnej pamiatky nebolo osobitne vyhlásené, je ním územie do vzdialenosti 60 m smerom von od jej hranice a platí v ňom tretí stupeň ochrany, toto ustanovenie neplatí, ak ide o ochranné pásmo jaskyne a ochranné pásmo prírodného vodopádu.

Ak ochranné pásmo prírodnej rezervácie, ochranné pásmo prírodnej pamiatky, ochranné pásmo národnej prírodnej rezervácie alebo ochranné pásmo národnej prírodnej pamiatky nebolo osobitne vyhlásené a ak nie je v záujme takého chráneného územia, aby malo ochranné pásmo, možno vo vyhlasovacom predpise ustanoviť, že chránené územie nemá žiadne ochranné pásmo.

K roku 2020 je ochranné pásmo vyhlásené pri všetkých 9 národných parkoch a 75 maloplošných chránených územiach. Ochranné pásmo zo zákona do vzdialenosti 100 m má ustanovených 530 NPR a PR a ochranné pásmo zo zákona do vzdialenosti 60 m má ustanovených 208 NPP a PP. Žiadne ochranné pásmo nemá 286 MCHÚ.

Zóny chránených území

VCHÚ a MCHÚ môžu môže byť na základe stavu biotopov rozčlenené najviac na štyri zóny, ak je to potrebné na zabezpečenie jeho starostlivosti. Význam rozdelenia chráneného územia na zóny spočíva v diferenciácii ochrany a jej prispôsobení povahe prírodných hodnôt chráneného územia. Zóny sa vymedzujú spravidla ako celistvé časti chráneného územia podľa povahy prírodných hodnôt v nich, pôvodnosti ekosystémov, miery zásahu ľudskou činnosťou a využívania územia človekom tak, aby piaty stupeň ochrany bol určený v zóne A, štvrtý stupeň ochrany v zóne B, tretí stupeň ochrany v zóne C a druhý stupeň ochrany v zóne D. Zóny možno členiť aj na podzóny, ak sa v rámci zóny nachádzajú časti chráneného územia s rôznym spôsobom starostlivosti alebo cieľom ochrany. Zonáciu chráneného územia môže vyhlásiť všeobecne záväzným predpisom ten orgán, ktorý je príslušný na vyhlásenie daného chráneného územia.

Maloplošné CHÚ, ktoré sa stanú súčasťou vyhlásených zón CHKO alebo NP, sa vždy zrušia. Tým sa zjednodušuje a zjednocuje systém ochrany jednotlivých CHKO a NP.

Do roku 2020 bola vyhlásená zonácia troch VCHÚ – Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava, Pieninského národného parku a Národného parku Slovenský raj. Zonácia bola vyhlásená aj pri niekoľkých desiatkach MCHÚ.

Súkromné chránené územia

Vlastník takého pozemku, ktorý spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom pre chránený areál, prírodnú rezerváciu alebo prírodnú pamiatku a nebol ešte vyhlásený za chránený, môže na základe predloženého projektu ochrany požiadať okresný úrad v sídle kraja o vyhlásenie súkromného chráneného areálu, súkromnej prírodnej rezervácie alebo súkromnej prírodnej pamiatky (ďalej len „súkromné chránené územie"). Ak pozemok spĺňa podmienky na vyhlásenie územnej ochrany, okresný úrad v sídle kraja ho vyhlási za súkromné chránené územie vyhláškou, v ktorej sa ustanoví aj stupeň ochrany súkromného chráneného územia a podrobnosti o územnej ochrane súkromného chráneného územia a jeho ochranného pásma vrátane ich územnej a časovej doby platnosti.

Do roku 2020 boli vyhlásené 3 súkromné prírodné rezervácie (Vlčia, Rysia, Roháčia), v roku 2021 bol vyhlásený aj prvý súkromný chránený areál Langáčske skaly.

Jaskyne a prírodné vodopády

Osobitnou skupinou chránených území sú jaskyne a prírodné vodopády. V zmysle zákona je jaskyňou človeku prístupný a prírodnými procesmi vytvorený dutý podzemný priestor v zemskej kôre, ktorého dĺžka alebo hĺbka presahuje 2 m a rozmery povrchového otvoru sú menšie ako jeho dĺžka alebo hĺbka. Prírodným vodopádom v zmysle zákona je zasa taký prírodný skalný útvar, cez ktorý vodný tok pôsobením prírodných síl bez zásahu človeka padá z výšky nad 3 m alebo preteká súvislým alebo kaskádovitým skalným zrázom strmým viac ako 75o a voda v koryte pretrváva celý rok. Všetky jaskyne a prírodné vodopády, ktoré spĺňajú uvedené definície sú v zmysle zákona prírodnými pamiatkami (PP). Jedinečnú jaskyňu alebo prírodný vodopád, ktoré predstavujú súčasť najvýznamnejšieho prírodného dedičstva štátu, môže vláda vyhlásiť za národnú prírodnú pamiatku (NPP). Pre jaskyne a prírodné vodopády a ich ochranné pásma neplatia stupne ochrany, ale osobitné ochranné podmienky, uvedené v § 24 zákona.

Na Slovensku je evidovaných vyše 7 400 jaskýň a vyše 200 vodopádov, ktoré sú prírodnými pamiatkami na základe horeuvedených kritérií. Z nich bolo 44 jaskýň a 5 prírodných vodopádov bolo osobitne vyhlásených za národné prírodné pamiatky a 9 jaskýň bolo osobitne vyhlásených za prírodné pamiatky. Spolu 20 jaskýň má vyhlásené ochranné pásma. So sprievodcom je prístupných 13 jaskýň prevádzkovaných Správou slovenských jaskýň a 5 jaskýň prevádzkovaných inými subjektami. Ďalších 45 jaskýň je verejnosti voľne prístupných.

Prehľad chránených území národnej sústavy v Slovenskej republike

K 31. 12. 2020 sa v Slovenskej republike nachádzalo 23 veľkoplošných a 1 089 maloplošných chránených území národnej sústavy, ktorých zastúpenie uvádzajú podrobnejšie tabuľky:

Veľkoplošné chránené územia (VCHÚ)

Kategória

Počet

Výmera chráneného územia (ha)

Výmera ochranného pásma (ha)

% z rozlohy SR (aj s OP)

Chránené krajinné oblasti

14

522 582

nie sú

10,66

Národné parky

9

317 541

262 591

11,83

Spolu VCHÚ - počet

23

-

-

-

Spolu VCHÚ – rozloha

1 102 713 ha

840 122

262 591

22,49

Maloplošné chránené územia (MCHÚ)

Kategória

Počet

Výmera chráneného územia (ha)

Výmera ochranného pásma (ha)

% z rozlohy SR (aj s OP)

Chránené krajinné prvky

1

3

-

0,00

Chránené areály

181

11 707

2 425

0,29

Prírodné rezervácie (vrátane 3 súkromných)

376

16 338

547

0,34

Národné prírodné rezervácie

202

80 342

2 239

1,68

Prírodné pamiatky (bez jaskýň a vodopádov)

215

1 521

202

0,04

Prírodné pamiatky – verejnosti voľne prístupné jaskyne

45

0

31

0,00

Prírodné pamiatky – ostatné vyhlásené jaskyne

9

0

261

0,01

Prírodné pamiatky – prírodné vodopády

0

0

0

0,00

Národné prírodné pamiatky (bez jaskýň a vodopádov)

11

59

27

0,00

Národné prírodné pamiatky – jaskyne

44

0

3 055

0,06

Národné prírodné pamiatky – prírodné vodopády

5

0

0

0,00

Spolu MCHÚ - počet

1 089

-

-

-

Spolu MCHÚ – rozloha

118 757

(MCHÚ + OP)

109 970

8 787

2,42

Národné parky

Názov

Výmera (v ha)

Výmera ochranného pásma (v ha)

Rok vyhlásenia, aktualizácie

NP Malá Fatra

22 630,0000

23 262,0000

1967 ako CHKO, 1988

NP Muránska planina

20 317,8021

21 697,9644

1977 ako CHKO, 1997

NP Nízke Tatry

72 842,0000

110 162,0000

1978, 1997

Pieninský NP

3 749,6226

22 444,1676

1967, 1997

NP Poloniny

29 805,0514

10 973,2893

1997

NP Slovenský kras

34 611,0832

11 741,5677

1973 ako CHKO, 2002

NP Slovenský raj

19 413,6700

5 474,7600

1964 ako CHKO, 1988, 2016

Tatranský NP

73 800,0000

30 703,0000

1948, 1987, 2003

NP Veľká Fatra

40 371,3433

26 132,5817

1974 ako CHKO, 2002

Spolu 9 NP

317 540,5726

262 591,3307

Chránené krajinné oblasti

Názov

Výmera (v ha)

Rok vyhlásenia, aktualizácie

Biele Karpaty

44 568,0000

1979, 1989, 2003

Cerová vrchovina

16 771,2273

1989, 2001

Dunajské luhy

12 284,4609

1998

Horná Orava

58 738,0000

1979, 2003

Kysuce

65 462,0000

1984

Latorica

23 198,4602

1990, 2004

Malé Karpaty

64 610,1202

1976, 2001

Poľana

20 360,4804

1981, 2001

Ponitrie

37 665,4100

1985

Strážovské vrchy

30 979,0000

1989

Štiavnické vrchy

77 630,0000

1979

Vihorlat

17 485,2428

1973, 1999

Východné Karpaty

25 307,1072

1977, 2001

Záhorie

27 522,0000

1988

Spolu 14 CHKO

522 581,5090

Európska sústava chránených území Natura 2000 v Slovenskej republike

Vstupom do Európskej únie 1. mája 2004 sa Slovenská republika zaradila do spoločenstva štátov, ktoré je postavené na základoch spoločnej vnútornej aj zahraničnej politiky. Spoločné pravidlá a normy sú záväzné rovnako pre všetky členské štáty EÚ a sú nadradené ich jednotlivým národným zákonom. Európska únia tak vystupuje voči ostatnému svetu ako jeden celok.

Podľa zákona európska sústava chránených území Natura 2000 je koherentná európska ekologická sústava pozostávajúca z lokalít s výskytom biotopov európskeho významu, biotopov druhov európskeho významu a biotopov sťahovavých druhov, ktorej cieľom je umožniť zachovať, a ak je to potrebné, obnoviť priaznivý stav týchto biotopov a druhov v ich prirodzenom areáli. Na území Slovenskej republiky európsku sústavu chránených území tvoria chránené vtáčie územia a územia európskeho významu.

Sústava chránených vtáčích území (v európskej legislatíve sú tieto územia nazývané ako Special Protected Areas, SPAs), ktorá sa vytvára od roku 1979 na základe smernice Rady č. 79/409/EHS o ochrane voľne žijúcich vtákov (tzv. smernica o vtákoch), ktorú nahradila smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva .

Chránené vtáčie územie (CHVÚ)

podľa zákona predstavuje biotopy sťahovavých druhov vtákov, najmä oblasti ich hniezdenia, preperovania, zimovania, ako aj miesta odpočinku na ich migračných trasách a biotopy druhov vtákov európskeho významu. Na účel zabezpečenia ich prežitia a rozmnožovania ho môže vyhlásiť vláda nariadením, v ktorom ustanoví aj zoznam činností, ktoré sú v CHVÚ zakázané, vrátane ich územného a časového obmedzenia.

Pôvodný vedecký návrh chránených vtáčích území v Slovenskej republike obsahoval 45 lokalít. Po zmene kritérií výberu vláda Slovenskej republiky uznesením č. 636 zo dňa 9. júla 2003 schválila národný zoznam navrhovaných chránených vtáčích území, ktorý obsahoval 38 území. Uznesením vlády SR č. 345 zo dňa 25. mája 2010 boli z národného zoznamu vylúčené 2 územia a na pokyn Európskej komisie bolo doplnených 5 nových území. Od 31. máju 2011 tak národný zoznam obsahuje 41 navrhovaných chránených vtáčích území. Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR) ich vyhlasuje za chránené vtáčie územia podľa zákona. Od roku 2013 bolo už takto vyhlásených všetkých 41 CHVÚ, ktoré zaberajú rozlohu 1 284 806 ha čo predstavuje 26,20 % z rozlohy SR, pričom veľkou časťou rozlohy sa prekrývajú s inými chránenými územiami.

Sústava území európskeho významu (v európskej legislatíve označovaných ako Special Areas of Conservation, SACs), ktorá sa vytvára od roku 1992 na základe smernice Rady č. 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (tzv. smernica o biotopoch).

Územím európskeho významu (ÚEV) sa podľa zákona sa rozumie územie v Slovenskej republike tvorené jednou alebo viacerými lokalitami,

· na ktorých sa nachádzajú biotopy európskeho významu alebo druhy európskeho významu, na ochranu ktorých sa vyhlasujú chránené územia,

· ktoré sú zaradené v národnom zozname týchto lokalít obstaraným MŽP SR a prerokovaným s Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.

Národný zoznam ÚEV, vydaný vo výnose MŽP SR č. 3/2004-5.1 zo 14. júla 2004, ktorým sa vydáva národný zoznam území európskeho významu, obsahoval 382 návrhov ÚEV s celkovou rozlohou 587 194,8 ha (11,72 % rozlohy SR). Po schválení vládou SR bol zaslaný Európskej komisii na schválenie a po úprave sa znížil počet na 381 území. Prvou aktualizáciou bol počet území zvýšený na 473. Dňa 1. januára 2018 nadobudlo účinnosť opatrenie zo 7. decembra 2017 č. 1/2017, ktorým sa mení a dopĺňa výnos MŽP SR zo 14. júla 2004 č. 3/2004-5.1, ktorým sa vydáva národný zoznam území európskeho významu. Opatrením sa ustanovuje druhý doplnok národného zoznamu území európskeho významu v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 495/2017 z 25. októbra 2017 o Druhej aktualizácii národného zoznamu území európskeho významu.

Celkový počet ÚEV sa tak zvýšil zo 473 na súčasných 642 ÚEV s rozlohou 615 279 ha a podiel ÚEV z rozlohy Slovenska sa zvýšil z 11,92 % na 12,56 %, pričom priemer pre suchozemské ÚEV v celej EÚ je 13,84 % (podľa údajov Európskej komisie z februára 2018). Väčšinou rozlohy sa ÚEV prekrývajú s chránenými územiami národnej sústavy.

Po schválení národného zoznamu Európskou komisiou sú navrhované ÚEV vyhlasované príslušnými orgánmi ochrany prírody za chránené územia, resp. ich zóny podľa zákona, to znamená, že v národnej sústave chránených území SR nefigurujú samostatne ako osobitná kategória, ale ako chránené územia národnej sústavy alebo ich časti.

Povinnosti vyplývajúce z oboch vyššie spomenutých smerníc Slovenská republika zakotvila v zákone ako aj vo vykonávacom predpise k nemu – vyhláške MŽP SR č. 24/2003 Z. z. z 9. januára 2003.

Cieľom súvislej európskej sústavy chránených území Natura 2000 je zachovať prírodné dedičstvo významné pre celú EÚ, zabezpečiť jeho ochranu a podporiť tie aktivity v chránených územiach, ktoré sú v súlade so záujmami ochrany prírody.

Územia medzinárodného významu

Územím medzinárodného významu sa podľa zákona rozumie lokalita, na ktorú sa vzťahujú záväzky a odporúčania v oblasti ochrany prírody a krajiny, ktoré pre Slovenskú republiku vyplývajú z medzinárodných zmlúv, ktorými je viazaná, z členstva v medzinárodných organizáciách a z medzinárodných programov, ku ktorým Slovenská republika pristúpila. Územia medzinárodného významu tvoria mokrade medzinárodného významu (14 tzv. Ramsarských lokalít), lokality svetového prírodného dedičstva UNESCO (2 lokality), biosférické rezervácie (4 lokality) a lokality s udeleným Diplomom Rady Európy (2 lokality) . Môžu nimi byť aj iné medzinárodne významné územia evidované v zoznamoch, ktoré vedú príslušné orgány zriadené na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, orgány medzinárodných organizácií, ktorých je Slovenská republika členom, alebo orgány medzinárodných programov, ku ktorým Slovenská republika pristúpila.

Ak si to vyžaduje plnenie záväzkov a odporúčaní, územie medzinárodného významu sa vyhlási za chránené územie podľa tohto zákona so stupňom ochrany, ktorého uplatnením sa zabezpečí ochrana územia medzinárodného významu v súlade s týmito záväzkami a odporúčaniami. Všetky územia medzinárodného významu na Slovensku sú v súčasnosti súčasťou niektorej z národných kategórií chránených území.

Niektoré zaujímavosti z ochrany prírody na Slovensku

  • Prvé doklady o ochrane prírody – z rokov 1234 a 1250 – ochrana zubrov hrivnatých (Bison bonasus) a územia dnešnej NPR Badínsky prales pri Banskej Bystrici
  • Prvé úradné zoznamy chránených území – Vestník Ministerstva školstva a národnej osvety Československej republiky, zošit 2 z roku 1934, Školské zvesti, zošit 7 z roku 1950
  • Prvá chránená lokalita – Kvetnica vo Velickej doline vo Vysokých Tatrách od roku 1876 – neskôr sa stala súčasťou vyhlásených chránených území – Tatranského národného parku a NPR Velická dolina
  • Prvý národný park – Tatranský národný park, vyhlásený Slovenskou národnou radou dňa 18. decembra 1948, bývalé Československo sa tak zaradilo na 49. miesto v zozname štátov, ktoré na svojom území zriadili národné parky
  • Prvá chránená krajinná oblasť – CHKO Slovenský raj, vyhlásená 21. augusta 1964 a v roku 1988 prekategorizovaná na NP Slovenský raj
  • Prvá chránená záhrada – v súčasnosti CHA Banskoštiavnická botanická záhrada, vyhlásený pôvodne ako chránená Botanická záhrada Lesníckej technickej školy v Banskej Štiavnici v roku 1958 – Feistmantlova záhrada v Kysihýbli v Banskej Štiavnici, založená v roku 1837
  • Prvá chránená prírodná pamiatka – Kamenné more pri Vyhniach (okres Žiar nad Hronom), vyhlásené za chránené v roku 1923, v súčasnosti PR Kamenné more
  • Prvé prírodné rezervácie – NPR Ponická dúbrava a NPR Príboj, vyhlásené v roku 1895
  • Najväčší národný park – Tatranský národný park – 73 800 ha
  • Najväčšia chránená krajinná oblasť – CHKO Štiavnické vrchy – 77 630 ha
  • Najväčšia národná prírodná rezervácia a vôbec maloplošné chránené územie – NPR Tichá dolina v Tatranskom NP – 5 966,64 ha
  • Prvý zákon o ochrane prírody na Slovensku – zákon Slovenskej národnej rady č. 1/1955 Zb. o štátnej ochrane prírody z roku 1955

Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody a krajiny

Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody a krajiny je podľa § 51 zákona a podľa § 18 a prílohy č. 16 vykonávacej vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z. z. úradnou evidenciou chránených území (CHÚ), chránených stromov (CHS) v Slovenskej republike a ich ochranných pásiem Jeho obsah tvorí zbierka listín o CHÚ a CHS, prírastkový katalóg CHÚ a CHS a databáza CHÚ a CHS.

Vybrané základné údaje o maloplošných CHÚ a CHS sú sprístupnené prostredníctvom webovej aplikácie. Adresy webových stránok štátneho zoznamu, určených pre verejnosť sú:

· pre maloplošné chránené územia (MCHÚ) https://old.uzemia.enviroportal.sk/

· údaje o veľkoplošných CHÚ a o sústave NATURA 2000 sú prístupné nájdete na http://www.sopsr.sk

· údaje o jaskyniach sú prístupné na http://www.ssj.sk/sk

K týmto stránkam sa užívateľ môže dostať aj pri návšteve stránok orgánov a organizácií ochrany prírody:

· Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR) http://www.enviro.gov.sk

· Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva (SMOPaJ) http://www.smopaj.sk

· Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP) http://www.sazp.sk